Pečeňady

History

In historical records the village was first mentioned in 1113.

Pečeňady ležia v južnej časti považského výbežku Podunajskej nížiny na styku východného okraja sprašovej Trnavskej pahorkatiny s nivou Dudváhu a Váhu. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1788 vznikli na niekdajšom brehu Váhu.

Chotár obce o rozlohe 857 hektárov je prevažne odlesnený. Jeho povrch tvoria mladšie treťohorné usadeniny, pokryté sprašou a nivnými uloženinami. Tvrdý lužný les je len na nive v západnej časti. Zo stromov sa tu vyskytujú dub, hrab, buk, jaseň, klen a agát.

Nadmorská výška chotára dosahuje rozpätie 144 – 171 metrov, v strede obce 165 metrov. Počet obyvateľov ku koncu roka 2009 dosiahol číslo 519.

Pečeňadský chotár hraničí na severe s Veľkými Kostoľanmi, na východe s Červeníkom, na juhu a juhozápade s Ratkovcami, ktoré boli predtým súčasťou Žlkoviec, kde sa v cípe dotýka chotára Jaslovských Bohuníc. Obec administratívne patrí do Trnavskéko kraja a do okresu Pieštany.

V najstarších písomných dokladoch obce sa uvádza ako villa Bissenorum (Byssenorum) -1208-1209, 1216, a villa Beseneu (1254). V preklade to znamená dedina Pečenehov. Obec Peťová bola v r. 1898 zlúčená s Pečeňadmi. Od roku 1920 sa vyskytovali dve formy názvu – Pečeňady i Pečeňany. Od roku 1927 sa ustálil názov obce v terajšej forme na Pečeňady.

Najstaršie osídlenie v chotári obce je zistené už z mladšej a neskorej doby kamennej. Z obce pochádzajú i nálezy z doby bronzovej a stredoveku.

Medzi pamiatky v obci patrí kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, kláštor kongregácie milosrdných sestier svätého Kríža (z r. 1899), prícestné kríže a sochy v chotári obce a v časti Peťová je to klasicistický kaštieľ (1825). Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, dnes dochádzajú za prácou, pracujú v Trnave, Jaslovských Bohuniciach, Piešťanoch, vo Vrbovom, no niektorí dochádzajú za prácou i mimo kraj.